31.10.2008

Dnes sme mali na pláne s Jurom parádnu 110-120-tku po Karpatoch s poriadnym prevýšením (aspoň sme ho očakávali). No deň bol prazvláštny. Začalo to ráno, keď som pred odchodom na bike chcel ísť vysypať smeti. Zasunul som kľúč do zámky, že odomknem ... a nič. Šiel len tak do polovice dnu. Kua! Skúsil som znovu, znovu, znovu,... Nič. Boha, vonku je pekne a ja sa na bike nedostanem?! Tak som sa s tým nejaký čas hral a nakoniec nejakým zázrakom sa mi odomknúť podarilo. Hurá! ... Cestou na stretko s Jurom mi zazvonil mobil. Zastavil som a zdvihol. Bol to Juro, vraj ma zlomenú pružinku na jednych vébrejkoch. Fasa. No zobral otcov bike, takže prišiel na miesto stretnutia síce o skoro 30 min. neskôr, no šli sme na výjazd. Po Malinský vrch pohoda, len obligátne halúzky a lístie do kolies či kazety. Počas zjazdu po modrej do Mariánky preletel Juro cez rajdy, ale nič vážne. Tak ide sa ďalej. Červenú z obce smer Borinka som si chcel vychutnať, tak som si to vydupol. Hore čakám, čakám,... Nič. Zrazu mobil zvoní. "Čo sa Juro stratil???", pomyslím si. Nestratil. To len odfajčil (čítaj odtrhol) pätku. Najradšej by som ho roztrhol, grr. Tak si valím z kopca za ním, no a čo čert nechcel, lízol som matičku zem :o) Pár odrenín na ruke, nohe, bokoch, no pohoda. Som rád, dávno som nespadol, natož takto poriadne. Tak som si to šiel dolu k studničke umyť, Juro zatiaľ tlačí tátoša. Potom sme ale odmontovali šalter a zhodili reťaz, nech sa dá aspoň spúsťať. Po rovine a do miernych kopcov
som ho tlačil. Najprv sme šli do Záhorskej Bystrice, lebo tam bol kedysi cykloservis. No už nebol. Tak sme skočili do Stupavy, no v Koliesku nemali pätku. Boli tam akurát nejakí vyfetovaní mechanici či kto. Tak sme na dvore spravili singlespeed s použitím tunajších prostriedkov (váľali sa tu staré rámy, ráfiky, duše, reťaze,...) na 3-7. Trasu sme zvolili cez Devínske Jazero do DNV, lebo tam viem o jednom servise. No na moste ponad diaľnicu sa reťez rozthla, nit bol nejaký zlý a pri šlapaní v stoji to nevydržal. Kamoš to teda znovu znitoval a opatrne sme šli ďalej, do kopcov radšej tlačil. Pri bufete U starého bicykla to znova prasklo, tak sme sa na to vysrali a skúsili môj super nápad - použiť namiesto nitu eskapásku. No nebudem vás napínať, predstavoval som si to inak. Pri prvom zábere sa reťaz rozletela, šupa pohľad. Tak som Jura tlačil do DNV, parádny protivietor k tomu (kto dnes bol na biku, vie, ako fúkalo). Servis samozrejme tiež už neexistoval, tak to Juro vzdal a volal otcovi, ktorý ho z Devínskej odviezol autom. Ja som sa vyteperil na kobylu a lesom som sa vrátil domov. Trochu zdeptaný, no čo už. Trasa sa presúva na nedeľu, už snáď úspešne.