7.2.2009

Dnešný deň začal "velice zajímavo". Budíček 7.20, spravil som si čajík, dal zohrievať páročky a zatiaľ reku kuknem sa na hlavové, lebo už pár dní mi to drie (najmä doprava sa skoro nedá otočiť rajdami, dokonca občas to začne ťahať do jednej alebo druhej strany). Keďže som biker bez montážneho stojanu, rajdy šli na stoličku, vidlu som oprel o rebrík postele, bike som držal v jednej ruke (kua, prečo je taký ťažký...neskôr som ho hodil na môj home made stojan, tj. stoličku zakrytú igelitom) a druhou som šmátral v oblasti hlavka. Nikdy predtým som to nemal rozobraté, takže som ani netušil, čo na mňa vyskočí. Aže aj vyskočilo, či skôr vypadlo :o) Ako som postupne vyťahoval vidlu, vypadávali guličky zo spodného ložiska. 1, 2, 3, 4,..., 15. Nejako málo, nie? Bodaj by nie, z ostatných bola kolomaž. ˇUplne rozdrvené. Tak som to vyčistil a začal si zháňať náhradný program namiesto bikovačky, toto som nečakal. V tom ma osvietil Aštar Šeran a hneď som skočil do kúta izby po starú závitovú RST 260 Team edition. Našťastie tam bolo mnou potrebované loýisko, šup s ním do hlavovej trubky, rýchlo poskladať bike, najesť sa a mohol som ísť. O 10.00 som už sedel na biku. Skočil som za Paťom do PK, odtiaľ sme si dali kolečko cez Šenkvice, Senec (parádny protivietor), okolo Seneckých jazier, Bernolákova a cez Vajnory na začiatok, resp. koniec Rače. Tu sme sa rozdelili, ja som nadhodil "tebe sa teraz pôjde, máš to po vetre" a Paťo na to "ty to máš zase cez mesto, pohoda". Uj, jak by som mu krk vykrútil! ;o) Priemerka 22, miestami ledva 20 som ťahal, smädný viac ako bezhrbá ťava, no Aláh bol milosrdný a od nábrežia som mohol ísť 30, nebol protivietor. Ale dobre bolo.