30.11.2008

Po včerajšom upršanom dni som bol rád, že môžem na bike. Aj keď to zo začiatku nevyzeralo bohvie ako, nakoniec aj pekne slniečko vyšlo. S Jakubom sme si dali rakúsky okru, niektoré časti vypustili a iné pridali. Nakoľko som v piatok úplne vyčistil bike, bol ako nový. Mierne som nedošteloval dobre šalter, takže mi nešli radiť 3 najľahšie pastorky a občas reťaz preskočila. Takže trebalo šlapať opatrne. Na Rotes Kreuz som sa ledva vyštveral, predsa len 1-4 v stoji po mierne mokrom povrchu a s Flyweightami nebolo ništ mošt, hehe. Aspoň bola sradna. Potom hore na Hundsheimer Bergu molo hrozné lepkavé bahno, ktoré obalilo plášte a naň sa nalepilo lístie, paráda. Zjazd do Hainburgu bol vcelku dobrý, aj keď mokrý. Na hrad som sa nevyštveral, kopec som dal asi tak do 1/3 cesty po 1. bránu (taktiež 1-4 v stoji). Bez šance. Potom sme zbehli do mestečka a šli serpentínami na Braunsberg. Dosť zaberák, je to tam vymyté od vody a tie mokré klády, mňam. Ale je to šlapateľné. Zhora sme pekne videli pomaly zapadajúce slnko nad Alpami. Bol vidieť aj Schneeberg. Cesta späť nás trošku strašila, bo bol protivietor až hranicu. No vo Wolfsthali sme sa zavesili za nejakého cestného cyklistu, takže bolo chvíľku závetrie. Avšak šiel nejako pomaly :o) len 28-29, to čo je? Tak sme ho trhli a striedavo sme s Kubom ťahali vláčik až za hranicu 31-35, skvelé. Od hranice už nebol taký protivietor, či možno žiadny, neviem, neregistroval som. Tak sme ťahali po most 40 a viac. Ešte sme si dali predĺženie cez Devín a bahnom cez kobylu domov. Došiel som taký zasratý, kurnik. To sme mali ísť pôvodne totiž len asfalt do Viedne a späť, grrr! Ale nič to, bola prča.