4.7.2009

Dnes som opäť uplatnil svoju schopnosť vytvárať super výjazdy, pričom som našiel druhú obeť v podobe Ondra. Obaja sme totiž nešli na preteky. Tak sme sa rozhodli dať si 100km po Karpatoch. Plán bol prostý: spod Červeného mosta po červenej na Kačín, po trase Greenbiku na Malý Slavín, žltou na Biely kríž, odtiaľ full červenou cez Somár, Pezinskú babu, Čmelok, Skalnatú na Čermák, potom žltou na Zochovu chatu a červenou na Veľkú Homoľu. Cesta späť mala byť taká istá. :o) A tak sa aj stalo. No pred Malým Slavínom sme zbehli na asfaltku ku Slivovi (potom asfaltom až na BK :-( ), lebo Ondrovi sa nepáčil blatový les od lesákov. Sme sa buď brodili blatom alebo mali freeride lesom cez papeky. Od BK to už bolo podľa plánu. No sem sme mali čas horší oproti normálu o 15min. Vidno, čo dokáže blato. Pokiaľ sa mu chce človek vyhýbať... Na babe sme si dali malú pauzu na kofolu a poďho zdolávať Čmelok. Kto to nepozná, tak v exponovaných miestach je to riadne nad 30% stúpania. Najhoršie sú šutre ako podklad. Čiže som ho opäť dal len do 3/4 (najstrmšiu časť). Ináč sa to dá šlapať. Za Čmelkom zo sedla Javorina bol ďalší eňo-ňuno "kopček", pre zmenu reálne podľa mňa takmer nešlapateľný. Obligátne šutre (viac-menej je celá červená od Pez. baby pod Skalnatú samý šuter) a stúpanie snáď 35-40%. Potom prišla Skalnatá, kam šiel "mierny kopček" (oproti predošlým). Najzaujímavejší bol zjazd, teda skôr tlačenie. Lebo tam je plno šutrov a sklon hádam 100%. Ako už aj Jezus poznamenal, to sa nedá asi ani na motorke dať. Na Zoške sme nestáli, reku "Cestou naspäť." Rovno sme šli na druhú prémiu (1. bol Čmelok), ktorú som chcel dať. Stúpanie je dlhé 2,5km a prevýšenie je 250m. Povrch cca z polovice kamenistý. Delí sa na na 4 časti, pričom sa postupne "pridáva" stúpanie. Záver je opäť cez 30%. No tento raz (1. som tam bol minule s Paťom, to som dal najstrmšiu časť do 1/2) som to dal celé. Čiže som spokojný, aspoň som na 50% splnil, čo som chcel dosiahnuť. Čmelok ešte natrénujem. :o) Späť sme šli tak isto, na Zoške sme nestáli, len Ondro zlupol horalku. "Zastavíme na babe, veď teraz sme stáli." Na Čermáku sme doplnili tekutiny a občerstvili sa v studničke. Potom prišiel "najlepší" výšlap (doslovne). Na Skalnatú od Zošky. Bike na chrbte, len tak-tak sme sa vydriapali hore. "Tuším vidím snehové jazyky." Po niekoľkých "mini" kopčekoch sme boli na babe (zjazd z Čmelku bol dosť hard core, lebo mám zodraté platničky, tak som ledva brzdil). Tu sme si dali druhú pauzu, na kofolku a nejaký hroznový cukor. Potom sme ťahali na BK. "Teraz je to už len rovina." Z Bieleho sme dali asfaltom pod Červený kríž (osvieženie z prameňa), modrou do Rače-Knižkovej doliny (výškové sa vyvíjali nanajvýš pozitívne v prospech 3000m, no trebalo zopár kopčekov). Cez vinohrady (Ondro zase laboroval s asfaltom, no vyberaným spôsobom som mu to zatrhol) sme došli na Peknú cestu, žltou sme sa vytrepali na Kamzík. No tu to prišlo! Totálny hlaďák na nás oboch. Nohy sa triasli, proste koniec, No vyšlapali sme k bufetom a tam hneď minuli peniaze, čo sme mali. Ja som si dal 2x hot dog a 2x kakaové venčeky. Prejavilo sa, že sme vôbec nejedli (ja som za výjazd do teraz-88km zjedol len 5ks hroznového cukru, Ondro síce 2 keksy, gel a tiež nejaký cukor, no aj tak). Nabudúce treba jesť. Boli sme dosť v prdeli. No do 3000 nám chýbalo 178m. Tak sme si dali 2 kolečká po trase uphillu a zbehli na Železnú s pocitom 100km/3000m. A hurá domov na jedlóóó! Ináč Ondro bol dosť zničený po každodennom jazdení, mne sa šlo OK, akurát od BK cestou späť ma strašne bolel zadok od švov na gaťoch. Doma som bol ako pavián. Au.