23.2.2010

Asi som sa musel poriadne udrieť do hlavičky makovičky, keď mi napadlo ísť do terénu. Reku južný svah Hainburgských kopcov bude "delišs". Pod Lafkom sme stretli Tomáša Dedinského, tak sme boli 3T. :) Po hranicu OK, potom sme to zobrali poľňačkou do Bergu. Ha, už to začalo. Najprv trošku blatka - nevadí, aj na asfalte sme sa tak zašpinili, že pohoda, prežijeme. Prišla zákruta a tam naviate snehové záveje. Prvé sme prešli v pohode, v nasledujúcich sa nám akurát predné koleso zapichlo a mohli sme ísť pešo. Čo v 3/4-ťákoch nebola výhra. :D Nejako sme sa doplahočili do Bergu, Tomáš začal ľutovať, že sa k nám pridal. No presvedčil som ho, že teraz sa ide už len po asfaltke do Edelstalu a tam sa uvidí, či je sucho. No neojebabrali sme sa opäť? Samozrejme! Mokro, sneh, potoky vody po asfaltke. Ako vraví kamoš, "jebať Trnavu" a ide sa ďalej. V Edelstali to Tomáš zabalil, psychika nepustila. My sme šli do boja ďalej. Nasledovalo zopár km po "lesnej ceste", ktorá však bola samá voda, topiaci sa ľad a sneh. Tlačili sme, potom sa kúsok viezli, opäť tlačili... Našťastie som mal vzadu Crossmarka. :D V tom momente sme vyzerali fakt pekne, ako keby sme šli po PO*EBANOM, S*URVENOM snehu!!! "Že toto nechal vyrásť..." Zrazu bola nadohľad obec - Hundsheim. Tam na nás mávala nádherná asfaltka. Avšak (!!!) to bolo ešte 1,5km. Sme si to strihli cez polia, ja som bike niesol, Tomáš sa viezol. No potom mal jeho bike 25kg. Blata ako na Dubničáku na zjazde na 3. občerstvovačku (po Baske). Nejako sme to dobačovali do obce a po asfalte škrípajúc reťazami ťahali domov. Ja som si dal záväzok, že kým nezlezie sneh, bike sa mimo asfalt nepozrie. Aspoň mu spravil rozsiahlu údržbu a je ako nový. Keď teraz čo i len pomyslím na včerajšok, až ma striasa. :) Som strávil opaterou biku 6-7h.