28.4.2012

Svätojurský maratón je u mňa tradičným domácim podnikom. V podstate to bol môj 1. maratón, aký som išiel. Tento rok, hoci už nepretekám, nechal som sa znovu zlákať. Využil som akciu „štartovné za report“ a bolo. :-)
Nakoľko sa mi nechcelo v sobotu skoro vstávať, prezentáciu som si odbil už v piatok. Po práci som sa stretol s Romanom a spoločne sme zbehli do Jura na štadión. Cca 30 min sme si počkali, kým nahodili mašiny a vypli alarm. Potom s igelitkami bez Cyklostaru smer BA. Už vtedy prichádzali náznaky, že preteky nebudú jednoduché. Bol som dosť unavený. Asi to bude aj tým, že naposledy som mal deň voľna 12.4. Ešte aj luxusný hlaďák ma obchádzal po ceste domov. Trochu pomohli 2 pizze, objednané ihneď po príchode, kým som sa vtrepal do vane. :-) Sobota 5:27, zvoní budík. Vypínam, zmením polohu a prdím naň. :-D Zobudil som sa o hodinu neskôr. Takže sa pôjde po asfalte a nie lesom... Nohy nešli dobre, do toho protivietor. Tento rok som bol na štarte skoro pol hodinu vopred. Teda aj minulý som tak prišiel, no výstrel padol počas nasádzania predného kolesa pri aute. Teraz som len ľavý kufor nastavoval a všetko stihol. Dlhá trasa sľuboval nevšedné zážitky. Konkurencia bola celkom slušná, i keď viacerí chýbali (boli na krátkej, po novom strednej...). Po výstrele nasledovalo niečo, čo nemám rád. Dupalo sa. Čelo vystrelilo, ako keby sa niekam ponáhľali. Netušili, že jedlo sa ujde všetkým. Pokým som ešte ako-tak videl tých pred sebou, odtrhla sa skupinka Barényi, Fajt, Jež, Katuša (viacerých som si nezapamätal), za nimi 5-6 členná spolu so mnou. V stúpaní som sa snažil držať Romana pred sebou, to oblo maximum, čo nohy zvládali. Totálne som bol unavený. V 2. stúpaní smerom pod hrebeň mi už päťka ušla. Nech si idú... Prvú občerstvovačku som hneď poctil návštevou a vypil 2 poháre (ionťák + voda). Jesť mi vôbec nechutilo, no vedel som, že treba, inak mi dôjde aj energia a bude to horšie. Tlačil som teda tyčinky, ktoré mi ťahali dres na zadok. Chlapík pri obsluhe ma celkom dorazil hláškou „10 min na 1.“. :-D Snáď nevie odhadnúť čas. Viackrát som mi prebleslo hlavou, že keby som nemal pravidlo „dojazdi“, zabalím. Len som sa trápil. Sám som si takto bačoval, až ma na modrej (odbočka zo Salaša) dobehol Maťo Kováčik. Prehodili sme pár slov, ako sa mi ide zle a jemu dobre a bolo. Nejako sme sa doťahovali po Biely kríž. Tu opäť pauza na pitie a banány. Zrazu sa prirútil Maťo Belás. Zablúdil, resp. zle odbočil. Niekto na asfaltke pred Hviezdou preznačil trať a ako prvý (Milan Barényi), tak aj 2. skupinka za ním (v nej bol Maťo) zle odbočili a nejako sa tam motali. Postihlo to potom ešte niektorých iných bikerov, čo som začul. Šli sme teda spolu. Od prepoja do 2. okruhu akoby uťalo, nohy sa prepli do nejakého zvláštneho režimu a išli. V sedle a frekvenčne to išlo fajne, aspoň som mal taký pocit. Stále som predbiehal. Krátkych. :-D Po Biely kríž sa mi šlo celý čas takto dobre. Tam som doplnil prázdnu fľašku, lebo záverečné stúpanie by v tomto teple nemuselo dobre dopadnúť. Trochu sa šlo pomalšie, lebo bolo na trati dosť jazdcov zo zvyšných trás. Záverečnú rovinu som vypustil, len to dotočil, Maťo ma tam s prehľadom stiahol. Ale bol som v cieli. Hŕŕ do tieňa a vyvaliť sa. Bol som úplne prešitý. Záver: treba si dať oddych a trénovať, trénovať intenzitu. Ak by som chcel pretekať. :-D
Fáza číslo 2 – vyčkávanie v zázemí. Jedlo. Kde je jedlo? Na výber boli cestoviny s mäsom a guláš. Bezmäsité jedlo bola asi vidlička... Mal som obe (aj s vidličkou), cestoviny boli lepšie. Akurát kamarátovi sa ušla nejaká chlpatá paradajka. Snáď ich nemali v tých pixlách celé doobedie na slnku, mimo chladničky... Umývanie bicyklov tiež ušlo, prúd vody nebol silný, keď sa hadica dobre nastavila. Akurát som vyfasoval tú najlepšiu, ktorej chýbalo tesnenie a po zapnutí nie a nie sa vypnúť. Aspoň som sa osprchoval. :-D Vypínala sa zauzlovaním.
Poradie v mužskej kategórii na dlhej trase sa od skutočného prejazdu cieľom mierne líšilo, nakoľko Milan Barényi odskočil dvojici Fajt, Jež, no ako som spomínal, zle odbočil. Za sprievodnou motorkou. Následne po dohode sa na svoju vybojovanú pozíciu vrátil. Škoda tohto kiksu, koho to baví, preznačovať trasu... Mne sa tiež podarilo natrafiť na pozostatok nejakého záškodníka, kedy v 2. okruhu v zjazde po modrej od Salaša bol v strede úzkeho chodníka pekne veľký papek, skôr kláda. A práve som šiel v závese za jazdcom predo mnou. On ju obišiel, ja ledva-ledva skočil. Dole som to oznámil regulovčíkom, nech ju odstránia. Čo mi ešte trochu vadilo, že na nepárnej občerstvovačke neboli ošúpané banány. Na párnej už šupku nemali. Celkovo vzaté, spokojný som nebol, ale čo by som robil doma... Jazda do BA bola opäť proti vetru – stihol sa otočiť. :-D