10.7.2013

Prvý z dvoch celodenných výjazdov. Plán bol ísť pozrieť "tetu a strejdu" do Senohrab. A cestou to zobrať po zaujímavých terénoch. Mesto som opustil +- terénom, dostal sa do Černošic k Berounce. Odtiaľ začal prvý kopec - Cukrák. Zhora som zbehol do údolia Vltavy (záver zjazdu po starom náučnom chodníčku s kamennou suťou, tam som nemal odvahu ísť na biku, sklon bol značný, pešo bol problém...). Kúsok assfaltu do Davle. A začala Posázavská stezka - chodník popri mojej srdcovej rieke. :-) Najprv "Davle-Pikovice" alias Paris-Roubaix. :-D Na druhom brehu to bolo lepšie, vlniaci sa singel, samý koreň, kameň, ihličnatý podklad. Niektoré "zjazdy" (dolekopec dlhý tak 5 m) boli zaujímavé. Počas jedného som si 2 x pomyslel "this will be your last moments". :-D Zaujímavý sklon, priečne v svahu, naľavo strom, napravo nejaké kamene, trčiaci roxor, ryha v zemi, šírka väčšia než malá a tak. Zo stezky som zliezol v Kamenném Přívoze. Odtiaľ som vystúpal do Hornopožárského lesa (Grybla), kde sú tiež úžasné chodníčky. Zbehol som k rieke pod Zbořeným Kostelcem a popri nej aj pod Senohraby. Známy neboli doma... Plánoval som načapovať vodu, už som nemal. Tak Som zašiel do najbližšej obce (Zaječice), lebo v Senohraboch potraviny mali zatvorené a dal si tam knedlíky + načapoval vodu. A pokračoval cez Kamenici, minul Hornopožárský les a skončil v Žampachu. To som tiež nedomyslel, taký kopec tam bol... Nohy už mali dosť, do toho teplo... Ale vyšiel som a za odmenu som mohol pozerať na Sázavu z Třeštiboku. Pekné bolo aj údolie Záhořanského potoku. Zo začiatku som šiel v podstate v koryte - samý kameň. Na "záver" som mal ešte vsuvku po červenej na kopec a do Vraného. Čakal som podľa mapy strmý výšľap. ale bol v pohode. No chvíľu na to prišiel stupák cez záhrady. Marha kopec! Taká dorážačka. Vzhľadom na vybité gps, vidinu samého asfaltu cestou späť a kondičky som to zobral vlakom do Prahy. Hlavným faktorom bol ten asfalt, blééé... Výlet bol skvelý, len zbytočne teplo.